sergejx

Ako zabezpečiť, aby LaTeX správne rozdeľoval slová so spojovníkom v súlade s Pravidlami slovenského pravopisu.

Nedávno som písal text, ktorý obsahoval veľa slov obsahujúcich spojovník. Napríklad „doménovo-špecifický“ alebo „jazykovo-orientovaný“. Sú to dlhé slová, preto je často potrebné rozdeliť ich na dva riadky.

LaTeX, ktorý obvykle veľmi dobre rieši takúto úlohu, tento ráz ostal bezradný. Takéto slová vedel rozdeliť len na mieste spojovníka. Pri tom dokonca porušoval Pravidlá slovenského pravopisu, v ktorých sa uvádza: „Ak zložené slová písané so spojovníkom rozdeľujeme na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého aj na začiatku nasledujúceho riadka …“

Ako teda vyriešiť tento problém? Po dlhom pátraní som zistil, že riešenie poskytuje balík babel zabezpečujúci podporu pre rôzne jazyky. V režime pre slovenčinu definuje špeciálnu kombináciu "=, ktorá sa má uvádzať namiesto spojovníka. Takto označený spojovník sa potom správne rozdeľuje (podľa PSP) a navyše slovo sa môže rozdeliť aj na iných miestach.

Podrobnosti o spojovníkoch a iných príkazoch a špeciálnych kombináciách poskytovaných balíkom babel si môžete prečítať v jeho dokumentácii.

Programovanie je veľmi mladý odbor, ktorý vznikol v polovici minulého storočia. Jeho korene ale siahajú do skorších období, napríklad dvojková číselná sústava, ktorá je základom činnosti počítačov, bola plne vypracovaná Gottfriedom Leibnizom v 17. storočí.

Tak ako každá oblasť ľudského života aj programovanie je istým spôsobom spojené s filozofiou. V tejto práci sa pokúsim pozrieť na niektoré filozofické otázky, ktoré súvisia s programovaním.

Chcete pri vývoji softvéru bez obáv experimentovať a stále mať možnosť vrátiť sa k staršej verzii? Chcete pracovať na projekte v skupine a jednoducho synchronizovať zdrojové kódy? Potom potrebujete revision control systém (RCS). V tomto článku vás zoznámim s jedným z takýchto systémov — s Darcsom.

Hodiny na panele Gnome skrývajú niekoľko zaujímavých možnosti nastavení. Takže poďme si ich prispôsobiť.

Konfiguračný dialóg hodín na panele v Gnome je jednoduchý, ako je to bežné v tomto prostredí. Nastavenia, ktoré ponúka väčšinou aj celkom stačia. Ale ak predsa chcete prispôsobiť vzhľad hodín viac potrebujete Editor konfigurácie GConf. Ak ho náhodou nemáte, pravdepodobne sa dá nainštalovať pomocou správcu balíkov vašej distribúcie. Väčšinou je názov balíka rovnaký ako názov programu — „gconf-editor“.

Ďalej potrebujete nájsť potrebný kľúč prislúchajúci hodinám. Nastavenia apletov na panele sa v databáze GConf nachádzajú v adresáre /apps/panel/applets/. Tam to už začína byť zložitejšie. Podľa toho čo ste robili s vašim panelom, môže tam byť množstvo nastavení rôznych apletov, aj tých, ktoré už dávno nepoužívate. Takže asi jediná možnosť je prechádzať všetky a kontrolovať, kde má kľúč bonobo_iid hodnotu „OAFIID:GNOME_ClockApplet“. Ak takýchto záznamov mate viac, asi budete musieť vyskúšať všetky.

Samotné nastavenia apletov je v podadresáre „prefs“. Tam potrebujete nastaviť kľúč format na hodnotu „custom“ a do kľúča custom_format zapísať v akom tvare chcete mať zobrazený čas. Ako sa spomína v dokumentácii k tomuto kľúču, môžete používať prepínače pre funkciu strftime(), takže podrobnosti získate pomocou

man 3 strftime

Zaujímavou a nezdokumentovanou vlastnosťou je možnosť zmeniť vzhľad textu pomocou značiek podobných HTML. Popis týchto značiek nájdete v dokumentácii ku knižnici Pango, ktorá sa v Gnome používa na zobrazovanie textov. Ja používam takéto nastavenie: %a %e %b, <b>%H:%M</b>. Jeho výsledok môžete vidieť na obrázku.

Darcs je vynikajúci nástroj na správu zdrojových kódov. Existuje preň aj niekoľko nástrojov na prezeranie repository cez webové rozhranie, ale všetky vyžadujú, aby bol Darcs nainštalovaný na serveri a pripadne ešte aj možnosť spúšťať CGI skripty. Hosting kde by vám to dovolili, a ešte k tomu zadarmo, asi len tak ľahko nenájdete. Darcs však našťastie ukladá všetky informácie do textových súborov s jednoduchou štruktúrou, takže nie je ťažké napísať skript v PHP, ktorý by napríklad zoznam patchov získal z týchto súborov a nepotreboval by na to volať Darcs. A práve toto som aj urobil a teraz vydávam jeho prvú verziu.

phpDarcsView, ako sa tento skript volá, dokáže zobraziť aktuálne verzie súborov v repository a tiež zoznam patchov. Ak sa bojíte, že sa e-mailové adresy autorov patchov dostanú ľahko do rúk spamerom, tak buďte pokojní — e-mailové adresy sa v zozname patchov nezobrazujú. Pozrieť sa dá aj konkrétny obsah patchov. Pri zobrazovaní zdrojových kódov dokáže skript farebne zvýrazňovať syntax v spolupráci s FSHL (ten musíte nainštalovať samostatne).

Ako vyzerá tento skript v akcii si môžete pozrieť na mojich darcs repositories a stiahnuť si ho môžete na jeho domovskej stránke.

Mnohé textové editory ponúkajú možnosť pomocou nejakej klávesovej skratky spustiť make v adresári s editovaným súborom. Je to pomerne pohodlné, ale nie vždy chcem na kompilovanie používať make. Preto som napísal jednoduchý shell skript, ktorý dokáže podľa typu súboru rozhodnúť ako ho skompiluje.

Napísal som jednoduchý shell skript, ktorý inštaluje nové rozloženie klávesnice do X Window systému. Ako takéto rozloženie vytvoriť si môžete prečítať v mojom staršom článku.

Pred časom som spísal pár tipov pre používanie multimediálneho prehrávača Mplayer. A teraz je čas na pokračovanie.

Po prvom cvičení z predmetu Programovacie techniky som sa rozhodol, že musím napísať jednoduchý emulátor RAM stroja. Správil som to ešte v ten deň a výsledok teraz dávam tu. Na jeho beh potrebujete Python. Je to konzolový program a pri jeho spustení je potrebné mu zadať názov súboru s RAM programom ako parameter. Program ešte pozná prepínač -s, ktorý zapne tzv. stepping mode, v ktorom sa pred vykonaním každej inštrukcie RAM programu bude čakať na stlačenie Enter a po jej vykonaní vypíše stav registrov.

Program som skoro vôbec netestoval, takže v ňom je asi množstvo chýb a možno vôbec nefunguje. Takže nehovorte, že som vás nevaroval 😉

Takže sťahujte ramulator.py. Program je samozrejme slobodný softvér pod licenciou GNU GPL

Poznámka: Pre tých, ktorí nevedia čo je RAM stroj je tu článok na Wikipédii vďaka ktorému som sa dozvedel že jeden jeho emulátor už existuje (a možno je lepší ako môj)

Aktualizácia (29. apríla 2006): Pridal som inštrukciu JNZ a spravil nejaké ďalšie menšie úpravy.

Veľkonočnými vajíčkami (easter eggs) sa zvyknú nazývať skryte funkcie v programoch, ktoré sú určené zväčša len pre pobavenie. V slobodnom softvére sa veľkonočné vajíčka nenachádzajú veľmi často, ale predsa tu nejaké sú. Takže opíšem tie, o ktorých viem.