sergejx

Práve som vydal prvú oficiálnu testovaciu verziu môjho programu Oxalis. Je to editor web stránok pre GNU/Linux. Určený je na jednoduché vytváranie statických webov. Jeho hlavnými výhodami oproti klasickým HTML editorom sú možnosť používať Markdown syntax a šablóny. Okrem toho Oxalis dokáže preniesť stránku na server cez FTP. Samozrejme funguje aj farebné zvýrazňovanie syntaxe HTML a CSS.

Program je napísaný v programovacom jazyku Python a používa knižnice pygtk a GnomePythonExtras.

Stiahnuť Oxalis môžete na jeho stránke, kde je aj návod na inštaláciu a nejaké screenshoty. Keďže je to len alfa verzia niektoré funkcie ešte chýbajú a program obsahuje ešte množstvo chyb, takže je určená skôr na testovanie ako na praktické používanie.

Pomerne dlho som hľadal hudobný prehrávač, ktorý by mi vyhovoval. Na začiatku som používal Winamp a po prechode na GNU/Linux — XMMS. Neskôr som prešiel na Beep Media Player, prehrávač založený na XMMS ale používajúci knižnicu GTK verzie 2. Potom som skúsil štandardný prehrávač Gnome — Rhythmbox, ktorý má podobné rozhranie ako iTunes od Apple. Ale vyberanie skladieb podľa umelca a albumu mi nevyhovovalo lebo moja hudobná zbierka je mixom skladieb od množstva rôznych umelcov a z množstva rôznych albumov, a tak zoznam umelcov bol skoro taký dlhý ako zoznam skladieb.

Po niekoľkých dňoch práce som dokončil prechod z WordPressu na Textpattern. Prešiel som najmä kvôli jednoduchšiemu upravovaniu šablón, možnosti rozdeľovať články do sekcii (ja mam zatiaľ tri sekcie: Články, Odkazy a Humor) a kvôli tomu, že sa mi tento systém viac páči 🙂

S prechodom sú spojené niektoré vylepšenia, napríklad:

• pri posielaní komentára už nemusíte zadávať svoju e-mailovú adresu
• pred poslaním komentára si môžete (presnejšie musíte) pozrieť jeho náhľad
• do vyhľadávania sú zaradené nielen články ale aj odkazy

Okrem toho sa zmenili adresy Atom/RSS zdrojov, takže nezabudnite aktualizovať nastavenia svojej Atom/RSS čítačky.

Mplayer je jedným z najlepších multimediálnych prehrávačov. V tomto článku uvediem pár tipov na jeho konfiguráciu a používanie.

Občas potrebujem ukončiť všetky procesy, ktoré patria určitému používateľovi. Doteraz som ručne zadával PID((Identifikačné číslo procesu)) všetkých potrebných procesov pri spúštaní príkazu kill, alebo používal zložité konštrukcie s využitím grep. Ale teraz som sa trochu pohrabal v manuálových stránkach a našiel som príkaz pkill, ktorý slúži na posielanie signálov procesom na základe ich mena a iných atribútov. Napríklad všetky procesy používateľa sergej ukončím príkazom

pkill -u sergej

Štandardne sa procesy vyberajú podľa mena procesu, ale ak použijeme parameter -f na porovnanie sa použije celý príkaz ktorým bol proces spustený. Je to veľmi užitočné napríklad pre programy napísane v Pythone, ktoré majú rovnaké meno procesu — python.

Príbuzným príkazom pkill je pgrep, ktorý namiesto posielania signálov vybraným procesom vypíše ich PID.

Keďže väčšinu času používam počítač na programovanie a podobné činnosti, tak používam americkú klávesnicu. Ale keď občas musím napísať niečo po slovensky nastáva problém — neviem, kde sa nachádzajú zátvorky, úvodzovky a mnohé iné znaky, musím hľadať dokonca aj slovenské znaky nadchádzajúce sa v hornom rade na klávesnici. Najhoršie je, že keď sa vrátim k americkej klávesnici, tak si znovu všetko mýlim. Takže som sa rozhodol urobiť s tým koniec a vytvoriť si vlastne rozloženie klávesnice.

Zábavný text od neznámeho autora nájdený niekde na internete.

Rozhodol som sa prerobiť svoju stránku na weblog. Takže som nainštaloval WordPress, upravil si jeho vzhľad, našiel potrebné pluginy a už to funguje. Je potrebne urobiť ešte množstvo úprav, ale to dorobím postupne.

Na tomto weblogu plánujem písať články o operačnom systéme GNU/Linux, o programovaní a o všetkom, čo sa mi bude zdať užitočné a zaujímavé. Okrem toho budem naďalej uverejňovať zaujímave odkazy, na ktoré narazím.

Dúfam, že čítanie môjho weblogu bude pre vás prínosné a zaujímavé.