Pomerne dlho som hľadal hudobný prehrávač, ktorý by mi vyhovoval. Na začiatku som používal Winamp a po prechode na GNU/Linux – XMMS. Neskôr som prešiel na Beep Media Player, prehrávač založený na XMMS ale používajúci knižnicu GTK verzie 2. Potom som skúsil štandardný prehrávač Gnome – Rhythmbox, ktorý má podobné rozhranie ako iTunes od Apple. Ale vyberanie skladieb podľa umelca a albumu mi nevyhovovalo lebo moja hudobná zbierka je mixom skladieb od množstva rôznych umelcov a z množstva rôznych albumov, a tak zoznam umelcov bol skoro taký dlhý ako zoznam skladieb.
Ďalej som istý čas používal Music Player Daemon a jeho klient GMPC. Ten umožňuje vyberať skladby zo zoznamu umelcov a albumov ale aj zo súborového systému, čo je pomerne pohodlné. Potom som prešiel na Quod Libet, v ktorom sa dá vyhľadávať v hudobnej zbierke pomocou regulárnych výrazov. Má aj pohľad v štýle iTunes a možnosť výberu zo súborového systému. Tak isto obsahuje vynikajúci editor ID3 tagov Ex Falso. Ale jeho používateľské rozhranie sa mi zdalo nepohodlné a tak som stále nebol úplne spokojný.
Muine
Pred pár týždňami som ale nainštaloval Muine, jednoduchý prehrávač pre Gnome, a zdá sa, že som konečne našiel to, čo som hľadal. Jeho hlavné okno obsahuje len základné ovládače prehrávania, playlist a tlačidla na pridanie do playlistu albumu alebo skladby. Na pridanie skladby slúži jednoduché dialógové okno so zoznamom skladieb vo vašej zbierke a možnosťou vyhľadávania. Pokiaľ radi vyberáte skladby priamo zo súborového systému, môžete potiahnuť myšou potrebné súbory z Nautilusu.
Práca s playlistom je spravená veľmi pohodlne. Môžete premiešať poradie skladieb, prepnúť opakované prehrávanie, vymazať celý playlist alebo len skladby, ktoré už boli prehraté. Užitočné je tiež to, že po vypnutí prehrávača a jeho následnom spustení v playliste zostanú skladby, ktoré ešte neboli prehrané.
Takže pokiaľ ste ešte nenašli svoj obľúbený hudobný prehrávač odporúčam vyskúšať Muine.
Po niekoľkých dňoch práce som dokončil prechod z Wordpressu na Textpattern. Prešiel som najmä kvôli jednoduchšiemu upravovaniu šablón, možnosti rozdeľovať články do sekcii (ja mam zatiaľ tri sekcie: Články, Odkazy a Humor) a kvôli tomu, že sa mi tento systém viac páči :-)
S prechodom sú spojené niektoré vylepšenia, napríklad:
- pri posielaní komentára už nemusíte zadávať svoju e-mailovú adresu
- pred poslaním komentára si môžete (presnejšie musíte) pozrieť jeho náhľad
- do vyhľadávania sú zaradené nielen články ale aj odkazy
Okrem toho sa zmenili adresy Atom/RSS zdrojov, takže nezabudnite aktualizovať
nastavenia svojej Atom/RSS čítačky.
Mplayer je jedným z najlepších multimediálnych prehrávačov. V tomto článku uvediem pár tipov na jeho konfiguráciu a používanie.
Základné ovládanie
Mplayer síce má aj GUI, ale ja ho najradšej spúšťam z príkazového riadku. Je to jednoduché, stačí zadať
Mplayer sa jednoducho ovláda pomocou klávesnice, ako je to opísané v jeho manuále. Okrem základných príkazov (prevíjanie pomocou šipiek, prepnutie celoobrazovkového režimu pomocou f, pauza pomocou medzerníka) je užitočné aj nastavenie hlasitosti pomocou / a * na numerickej klávesnici a rozširovanie (zúženie) širokouhlého filmu pomocou kláves w a e.
Titulky
Mplayer dokáže nájsť súbor s titulkami k filmu, ak sa nachádza v tom istom adresári ako film a má rovnaký názov (okrem prípony). Môžete mu ale sami povedať aký súbor s titulkami má použiť. Na to slúži parameter -sub. Príklad:
mplayer film.avi -sub titulky.sub
Ak nechcete, aby Mplayer automaticky načitával titulky, použite parameter -noautosub.
Kódovanie titulok sa dá nastaviť parametrom -subcp. Napríklad u nás najrozšírenejšie kódovanie Windows-1250 sa nastaví parametrom -subcp cp1250.
Pokiaľ máte Mplayer skompilovaný s podporou fontconfig, môžete po aktivácii fontconfig (parameter -fontconfig) nastaviť font používaný pri zobrazovaní titulok zadaním jeho názvu, napríklad tak: -font "DejaVu Sans". Zoznam fontov, ktoré môžete použiť, získate príkazom fc-list, alebo ako používate Gnome, tak v Nautiluse zadajte adresu fonts:///.
Veľkosť písma titulok sa dá meniť parametrom -subfont-text-scale za ktorým nasleduje veľkosť v percentách vzhľadom na veľkosť obrazu. Štandardná veľkosť je 5.
Umiestnenie titulok
Jedným z nedostatkov Mplayera je, že pokiaľ pozeráte širokouhlý film, tak titulky sa nezobrazia v čiernom páse pod filmom, ale na samotnom obraze. Dá sa to vyriešiť pomocou skriptu od Petra Kopeckého, ktorý si môžete uložiť napríklad do ~/bin a potom spúšťať príkazom
video -file film.avi -sub titulky.sub
Skript zistí pomer strán filmu a spustí Mplayer s potrebnými parametrami.
Zvuk
Aby zvuk vo filme nebol príliš hlasný alebo príliš tichý môžete použiť tzv. „normalizáciu“ zvuku. Zapne sa pomocou parametra -af=volnorm.
Na posunutie zvuku oproti obrazu je určený parameter -delay. Jeho hodnotou je počet sekúnd, o koľko sa má posunúť zvuk. Ak má zvuk predbiehať obraz tak zadajte kladné číslo, v opačnom prípade - záporné. Napríklad ak potrebujete, aby zvuk zaostával za obrazom o pol sekundy, spusťte Mplayer tak
mplayer film.avi -delay -0.5
Zakázanie šetriča obrazovky
Ak nechcete, aby sa vám počas pozerania filmu spustil šetrič obrazovky (čo je dosť nepríjemné), použite parameter -stop-xscreensaver.
Konfiguračný súbor
Ak niektoré parametre Mplayera používate často je lepšie ich zapísať do konfiguračného súboru. Konfiguračný súbor používateľa má adresu ~/.mplayer/config a jeho syntax je pomerne jednoduchá. Každý parameter napíšte na samostatnom riadku bez znaku - na začiatku, medzi názvom parametru a jeho hodnotou musí byť znak =. Pokiaľ parameter nemá hodnotu, musíte uviesť hodnotu yes (alebo 1, alebo true) ak ma byť povolený, alebo no (alebo 0, alebo false) ak ma byť zakázaný. Všetko od znaku # do konca riadku je ignorované.
Príklad:
fontconfig=yes # zapnutie fontconfig
font=Sans # font
subfont-text-scale=4 # veľkosť textu titulok
subcp=cp1250 # kódovanie titulok
stop-xscreensaver=yes # zakázanie šetriča obrazovky
af=volnorm # normalizácia zvuku
Užitočná je možnosť vytvárať konfiguračné súbory pre jednotlivé filmy. Ak sa video súbor volá film.avi, tak zapíšte potrebnú konfiguráciu do súboru film.avi.conf a uložte ho do adresára, kde sa nachádza film, alebo do ~/.mplayer/.
Odkazy
Občas potrebujem ukončiť všetky procesy, ktoré patria určitému používateľovi. Doteraz som ručne zadával PID((Identifikačné číslo procesu)) všetkých potrebných procesov pri spúštaní príkazu kill, alebo používal zložité konštrukcie s využitím grep. Ale teraz som sa trochu pohrabal v manuálových stránkach a našiel som príkaz pkill, ktorý slúži na posielanie signálov procesom na základe ich mena a iných atribútov. Napríklad všetky procesy používateľa sergej ukončím príkazom
Štandardne sa procesy vyberajú podľa mena procesu, ale ak použijeme parameter -f na porovnanie sa použije celý príkaz ktorým bol proces spustený. Je to veľmi užitočné napríklad pre programy napísane v Pythone, ktoré majú rovnaké meno procesu – python.
Príbuzným príkazom pkill je pgrep, ktorý namiesto posielania signálov vybraným procesom vypíše ich PID.
Keďže väčšinu času používam počítač na programovanie a podobné činnosti, tak používam americkú klávesnicu. Ale keď občas musím napísať niečo po slovensky nastáva problém – neviem, kde sa nachádzajú zátvorky, úvodzovky a mnohé iné znaky, musím hľadať dokonca aj slovenské znaky nadchádzajúce sa v hornom rade na klávesnici. Najhoršie je, že keď sa vrátim k americkej klávesnici, tak si znovu všetko mýlim. Takže som sa rozhodol urobiť s tým koniec a vytvoriť si vlastne rozloženie klávesnice.
Svoje rozloženie klávesnice si predstavujem ako doplnenie americkej klávesnice o znaky s diakritickými znamienkami, ktoré sa budu zadávať stlačením AltGr (pravého Alt) a príslušného znaku bez diakritiky (napríklad AltGr+a je „á“).
V tomto článku chcem opísať vytvorenie takéhoto rozloženia klávesnice. Môžete ho samozrejme upraviť podľa vlastných potrieb, alebo vytvoriť úplne iné rozloženie.
Vytvorenie rozloženia klávesnice
Takže začnime. Nastavenia klávesnice systému X Window sa väčšinou nachádzajú v adresári /etc/X11/xkb/. Nás bude zaujímať najmä adresár symbols, v ktorom sa nachádzajú definície rozložení klávesníc. Pre počítače PC je určený podadresár pc. V ňom som vytvoril súbor s mojim rozložením. Nazval som ho sk_sergejx. Definícia môjho rozloženia vyzerá tak:
partial default alphanumeric_keys
xkb_symbols "basic" {
name[Group1]= "Slovak by sergejx";
include "pc/latin"
key <AD01> {[ q, Q, adiaeresis, Adiaeresis ]};
key <AD03> {[ e, E, eacute, Eacute ]};
key <AD05> {[ t, T, tcaron, Tcaron ]};
key <AD06> {[ y, Y, yacute, Yacute ]};
key <AD07> {[ u, U, uacute, Uacute ]};
key <AD08> {[ i, I, iacute, Iacute ]};
key <AD09> {[ o, O, oacute, Oacute ]};
key <AD10> {[ p, P, ocircumflex, Ocircumflex ]};
key <AC01> {[ a, A, aacute, Aacute ]};
key <AC02> {[ s, S, scaron, Scaron ]};
key <AC03> {[ d, D, dcaron, Dcaron ]};
key <AC09> {[ l, L, lcaron, Lcaron ]};
key <AB01> {[ z, Z, zcaron, Zcaron ]};
key <AB03> {[ c, C, ccaron, Ccaron ]};
key <AB06> {[ n, N, ncaron, Ncaron ]};
key <SPCE> {[ space, space, nobreakspace, nobreakspace ]};
include "level3(ralt_switch_multikey)"
};
Poďme si vysvetliť jednotlivé časti tohto súboru. Na začiatku som dal svojmu rozloženiu meno „Slovak by sergejx“. Na ďalšom riadku je pripojenie štandardnej latinskej klávesníce (include "pc/latin"), ktorá je podobná americkej klávesnici a je základom pre väčšinu európskych klávesníc.
Ďalšie riadky už obsahujú definície kláves, význam ktorých chcem mať iný oproti pc/latin. V lomených zátvorkách sú označenia kláves, tie označujú buď polohu klávesy (napríklad <AC01> je prvé písmeno v treťom riadku (riadky sa počítajú zdola a označujú sa písmenami: A, B, C, D…)) alebo jej názov (napr. <SPCE> znamená space – medzerník). Za tým nasleduje zoznam znakov priradených danej klávese. Prvý znak je pri normálnom stlačení klávesy, druhy pri stlačenom Shift, tretí – pri stlačenom klávese „multikey“ a štvrty – pri stlačení Shift aj „multikey“. Názvy znakov sa dajú najjednoduchšie zistiť z iných rozložení (napríklad z pc/sk). Znaky s dĺžňom máju k názvu pridané „acute“, znaky s mäkčeňom – „caron“.
Na predposlednom riadku som nastavil, že „multikey“ bude AltGr (pravý Alt).
Ako vidíte znaky s diakritikou sa dajú napísať stlačením AltGr a príslušného znaku bez diakritiky (fungujú samozrejme aj veľké písmena). Výnimkou sú znaky „ô“ a „ä“, ktoré som dal na „p“ a „q“, keďže „o“ a „a“ už boli obsadené. Okrem toho som nastavil, aby medzerník pri stlačenom AltGr generoval pevnú medzeru.
Mŕtve klávesy
Mŕtvym klávesom sa nazýva kláves, ktorý generuje len diakritické znamienko, ktoré sa spojí s znakom, ktorý zadáte za nim. Na slovenskej klávesnici sú napríklad mŕtve klávesy pre dĺžeň a mäkčeň. Ja som do svojho rozloženia žiadne mŕtve klávesy nepridával, lebo som využil tie, ktoré sú definované v pc/latin. Asi najdôležitejšie z nich sú v tabuľke.
| Kláves |
Pri stlačenom AltGr |
Pri stlačenom AtlGr a Shift |
| ; |
dĺžeň (í) |
dve čiary (ű) |
| ‘ |
strieška (ô) |
mäkčeč (ň) |
| [ |
dve bodky (ü) |
krúžok (ů) |
V pc/latin sú tieto klávesy definované takto:
key <AC10> {[ semicolon, colon, dead_acute, dead_doubleacute]};
key <AC11> {[apostrophe, quotedbl, dead_circumflex,dead_caron]};
key <AD11> {[bracketleft,braceleft,dead_diaeresis, dead_abovering]};
Pridanie nového rozloženia do systému
Teraz, keď je rozloženie klávesnice už hotové, je potrebné dať systému vedieť o jeho existencii – musíme ho pridať do súboru v ktorom sú popisy rozložení. Tento súbor sa zväčša nachádza v adresári /etc/X11/xkb/rules. Pokiaľ používate server X.org tak potrebný súbor sa vola xorg.xml, v prípade, že používate XFree86, je to xfree86.xml. V danom súbore je v časti ohraničenej <layoutList> a </layoutList> potrebne pridať opis nového rozloženia, ktorý môže vyzerať takto:
<layout>
<configItem>
<name>sk_sergejx</name>
<shortDescription>Skx</shortDescription>
<description>Slovak by sergejx</description>
<description xml:lang="sk">Slovenské od sergejx</description>
</configItem>
<variantList/>
</layout>
Užitočné môže byť tiež pridať opis rozloženia do súboru xorg.lst (resp. xfree86.lst), ktorý môžu používať staršie aplikácie. V tomto súbore za riadkom
nasleduje zoznam rozložení, do ktorého je potrebné pridať riadok opisujúci nové rozloženie, napríklad takýto:
sk_sergejx Slovak by sergejx
Teraz je potrebné už len reštartovať X server a môžeme vybrať nové rozloženie klávesnice v nastaveniach Gnome alebo KDE, alebo si ho môžete nastaviť v /etc/X11/xorg.conf (pripadne /etc/X11/XF86Config, ak používate XFree86) ako štandardné rozloženie klávesnice.
Odkazy
Aktualizácia (29.8.2006)
V X.org 7.0 sa zmenili cesty ku konfiguračným súborom. Nastavenia rozložení klávesnice sa presunuli z /etc/X11/xkb/ do /usr/share/X11/xkb/. Okrem toho tu už nie je adresár symbols/pc/ a súbory s rozloženiami sú priamo v symbols/, preto treba aj v definícii rozloženia zmeniť riadok
na
Ďalej je potrebné zmeniť aj riadok
include "level3(ralt_switch_multikey)"
na
include "level3(ralt_switch)"
Môžete si stiahnuť aktualizované rozloženie aj s inštalačným skriptom. Viac informácii o inštalačnom skripte je v samostatnom článku.